Závod 1000 míľ – tisíce zážitkov, mraky utrpenia a odhodlania

Dobrodružstvo, sebaprekonanie a únik z reality všedných dní. Závod dlhý cez 1 600 km vedie cez hory, lesy, rieky z najzápadnejšieho bodu Česka do najvýchodnejšej obce na Slovensku a naopak. Závod je otvorený pre všetkých, ktorí sa pohybujú vlastnou silou. Cielená podpora je zakázaná.

Tohtoročný ročník bol naplánovaný z obce Hranice u Aše a na výber bolo z dvoch variant závodu - tradičná severná trasa a nová - tajná trasa južná. Vzhľadom na obsadenosť severnej trasy som bol nasadený na trasu južnú. Úplná novinka, kedy podoba trasy bola zverejnená až nahraním do mojej navigácie . Bohužiaľ kvôli covidovej situácii nebolo možné absolvovať preteky v pôvodnej forme. Organizátori boli nútení 20 hodín pred štartom trasovať, aby bolo možné spojiť severnú a južnú trasu a závod usporiadať len na území SR. V podstate tak vznikla nová varianta závodu – južnou trasou na Moravu, prejazd na severnú a po tejto potom späť do cieľa. Celé preteky sa tak natiahli o nejakých 230 km .

Dá sa na takéto preteky pripraviť?

Po fyzickej stránke som začal prakticky od januára, kedy som sa dozvedel, že závod pôjdem. Pretože tento rok bolo veľa snehu a bol naozaj dlho, prehovorila ma manželka, aby som si kúpil šikovný trenažér a trénoval tak nohy a zadok doma pred televíziou. Akonáhle to počasie dovolilo, vyrazil som na vychádzky von.

Materiálne som riešil predovšetkým tašky a ich usporiadanie na bicykli, tak aby mi to čo najviac vyhovovalo. Nakoniec som si mohol požičať od Bikebrothers tašky značky Apidura , ktoré sa mi osvedčili. V Cycology mi potom bicykel skvele pripravili po servisnej stránke a mohol som vyraziť.

Štart – deň 0 – 80.64 km – 2 877m

Po výstrele štartovnej pištole zo mňa ihneď opadla predzávodná nervozita a naplno som sa vrhol do závodu. Vyštartovalo nás 300, takže začiatok bol pekný pelotón, ktorý sa čoskoro rozdelil na južanov a severanov. K večeru potom začalo pršať, nechcel som byť mokrý od začiatku, tak som začal hľadať prespanie v jednom z turistických prístreškov po ceste.

Deň 1. – 135,43 km – 3 272m

Deň, ktorý bol spečatený výstupom na horu Čerchov v Českom lese. Snažil som sa čo najviac priblížiť k obávanej Šumave, avšak nečakané bobrie hrádze a hľadanie cestičiek medzi zabahnenými cestami boli proti. Odmenou však bolo záverečné večerné slnko a prespanie v korunách stromov.

Deň 2. – 146.46 km – 4 332m

Po prebudení opäť začiatok do kopca - tentoraz na Pancier a nasledoval krátky prejazd Kašperských hôr, cez ktoré som sa dostal až na Šumavu. Po ceste bolo niekoľko brodov cez potoky, celý deň svietilo slniečko, takže nakoniec som brody bral ako príjemné osvieženie. Do pôvodne plánovej cesty opäť zasiahla vyššia moc - kvôli polomom musela byť trasa narýchlo zmenená a nás čakala menšia obchádzka.

Deň 3. – 134.20 km – 2 915m

V znamení zatiahnutého, ale teplého počasia v ústrety Šumave. V Boršove som zaspomínal na vodácke kurzy. V Českom Krumlove som si potom dal vytúženú pizzu a cestou na horu Kleť si poriadne zanadával, chvíľami by som skôr ocenil ferratový set, než bicykel na chrbte.

Deň 4. – 124.96 km – 2 017m

Edukatívna prechádzka okolo Trocnova zakončená príjemným kúpaním v pieskovni neďaleko Suchdolu nad Lužnicou. Bolo také horúco, že po 10 minútach nebolo nejaké kúpanie vôbec poznať. Pri najsevernejšom bode Rakúska som sa dozvedel o blížiacich sa búrkach, preto bolo na mieste hľadanie vhodného prístrešku. Nakoniec som spal v chatke v cyklo kempe pod hradom Landštejn.

Deň 5. - 131.16 km - 2 127m

Hor sa na Moravu - ranný útek cez Slavonice do Rakúska, kde sa mi nakoniec podarilo prejsť búrke, pokračoval som ďalej po rozborených cestách až k Vranovskej priehrade, kde ma čakal doslova brutálny výstup k bielemu krížu. Po rozbahnenej „pešine“ to bolo doslova krok vpred a dva späť. V obci Vranov nad Dyjí sa potom objavil prvý vážnejší problém - v zadnom kolese mi praskol zadný voľnobehový orech. Musel som stále šliapať, aj z kopca. Po návšteve servisu som potom pokračoval až do Šatova, kde som narazil na neoficiálnu podporu – zhodou okolností z Jablonca nad Nisou, tak som dostal výbornú večeru, sprchu a vzhľadom na nočnú hodinu tu nakoniec aj prespal.

Deň 6. – 154.27 km – 1 968m

V podstate po rovinatej Morave za svitu letného slnka, bez možnosti sa schovať do tieňa medzi vinicami. Po ceste som prišiel do CP2 v Jevišoviciach, kde som si dal chlieb s paštétou a pokračoval ďalej až do krásneho Mikulove – tu medzi pekne oblečenými ľuďmi som sa necítil úplne v poriadku, tešil som sa opäť do milárskej divočiny. Tá začala hneď za prejdením Pálavy.

Deň 7. – 135.85 km – 1 988m

Druhá časť improvizovaného a horúcou ihlou šitého míľárskeho prejazdu viedla krásnym údolím moravského krasu, potom po rôznych malých dedinkách až do Loštíc, kde mali v ponuke tvarôžkovú zmrzlinu (nemal som odvahu ju ochutnať). Nakoniec som to prišiel až do posledného oficiálneho CP, do Františkova v Jeseníkoch, tam som si užil prvú teplú sprchu a prespal na verande s ostatnými milármi.

Deň 8. – 141.43 km – 4 358m

Jeseníky a Orlické hory to je záruka poriadnych kopcov a konečne zase nejakého stúpania. To začalo hneď po vyjdení z CP, kedy ešte pod rúškom hmly začalo stúpanie na horu Smrek, potom po vrstevnici pozdĺž hraníc až k ďalšiemu kopcu - Kralickému Snežníku na Dolnej Morave. Nasledovala traverzová cesta pozdĺž československého opevnenia až k môjmu nocľahu na Veľkej Deštnej.

Deň 9. - 130.21 km - 3 955m

Na programe dňa bol avizovaný a milármi obávaný prejazd Poľska - cesty po poli, cesty so žihľavami nad hlavu a nekonečné turistické cesty cez neutíchajúce korene. To všetko si najskôr vybralo daň na rozbité rámové tašky, kedy som prasknutý zips elegantne vyriešil elektrikárskou lepiacou páskou. Vôľa a predpoveď silnej búrky ma hnala späť do ČR, do Krkonôš, kde som našiel útočisko na Pomezních búdach pri jednej búde na verande. Show bleskov nad Sněžkou nepredvídala nič dobré.

Deň 10. - 107.50 km - 2 746m

Pri zjazde z Pomezných bud do Pece som premokol až na kosť. Pohľad na meteoradar nebol vôbec priaznivý – dážď až do večerných hodín. Zvolil som teda zrabácku možnosť a objednal si izbu na Dvorskej búde. V ústrety dažďu, vidine teplej sprchy a spánku v suchu som vyšiel smerom na Richtrove búdy a Výrovku. Tu po obede som situáciu prehodnotil, veci si dal do zapnutej sušiarne a po zhltnutí šošovkovej polievky si vymenil premočené veci za menej mokré veci, zrušil objednanú izbu a vyrazil vo víre hesla "čo na mne zmoklo, to na mne aj uschne" v ústrety na domáce pôdu - Jizerské hory. Po prejazde z poľskej časti Jizerek mne v Hejniciach čakalo milé prekvapenie. Pri kostole na mňa mával synček, manželka a jej rodičia. Ďalej ma prišli podporiť kamaráti zo STOBky, ktorí ma kúsok odprevadili na ďalšej ceste.

Deň 11. - 117.90 km - 2 224m

Lužické hory - to je len prejazd, hovorili. Tam sa veľmi nezdržíš, hovorili. To je v pohode, hovorili. NIE, NIE a NIE. Lesná technika urobila z normálne zjazdných ciest úplný tankodrom. Hĺbka bahna po stred kola nebola žiadna výnimka. Nakoniec som sa takto predrel až na obávaný NORDKAP – najsevernejší bod SR, alebo opäť prehliadka všemožných brodov, skaliek a koreňov. Všetko zlé je na niečo dobré, alebo v závere dňa ma milo prekvapila ďalšia z neoficiálnych podpôr.

Deň 12. - 144.12 km - 3 122m

Nádherný slnečný deň ako stvorený na prejazd národného parku České Švajčiarsko. Krásne zjazdné cesty lemované pieskovcovými skalami. Prejazd Děčínom, za ktorým nasledoval opäť horolezecký výstup na dečínsky Snežník. Tu mi pravdepodobne praskol jeden z drôtikov na zadnom kolese – opäť elegantne vyriešené lepiacou páskou :). Bol som rád, že som sa dostal do Krušných hôr, našiel som zastrešený prístrešok a pevne veril, že nasledujúci deň bude na míľach posledný.

Deň 13. - 176.82 km - 3 272m

Aj napriek zastrešenému prístrešku ma zobudila voda v spacáku. Totálne premočený som zbalil spacák a prisahal, že do takto mokrého už nevleziem. Riešenie je jednoduché - dôjsť do cieľa. 15 hodín som išiel v daždi. Posledných 5 hodín som po tme s čelovkou hľadal cesty cez lúky, kríky a polia. Nakoniec sa však predo mnou objavil toľko vytúžený finisherský oblúk a ja som sa dostal až do cieľa.

Záverom

Celkom prejdených 1 861 km, nastúpených 41 173 výškových metrov. Na trase strávené celkom 13 dní 9 hodín a 24 minút.

1000 míľ – tisíce zážitkov, mraky utrpenia a odhodlania, poznania plno dobrých a ochotných ľudí a túžba na sebe ďalej pracovať a budúci rok byť ešte lepší.