Livigno - na poslednú chvíľu na skialpy
Človek nemá nikdy dosť, a keď sa povedia skialpy, platí to o to viac. Po pár týždňoch užívania slovenskej zimy sa v hlave opäť rodí myšlienka, ako a kam sa dostať na vyššie vrcholky. A čo nakoniec vyšlo?
Po nevydarenom odchode do Bulharska sa mi vyskytla možnosť rýchlo odchodu do talianskeho Livigna. Vydarene vypĺňame všetky potrebné aj nepotrebné formuláre a plánujeme cestu cez Rakúsko, ktorá nám zaberá približne 11 hodín. Už pred odchodom som kontaktoval ďalšieho Jablonečáka Jána Zahulu , ktorý v tom čase zdržiaval v Livigne už tretím týždňom. Pokrčení a nevyspalí sa po precestovanej noci pripájame k Honzovi a jeho skupine, ktorý nám ukazuje zákutia tienistých svahov, kde sa dá stále nájsť parádny kyprý sneh. V Livigne už približne 3 týždne nesnežilo, a tak hon za prašanom začína byť ťažší a ťažší.
Okrem super marcového lyžovania v prašane sa nám podarilo zvládnuť aj jeden poriadnejší zjazd. Nechali sme si poradiť a vyplatilo sa. Vďaka ponuke od Honzy, stabilným podmienkam a štyrom miestnym skialpinistom, ktorí nám po našom prvom spackanom pokuse o výstup poradili, kadiaľ do zjazdu nájsť, sme spojili dva krásne žľaby z hory Monte Val Nera (3182 mnm). Bol to dlhý deň, počas ktorého sme za 1,5 km zjazdu sklesali 750m.
Posledný deň sme oslávili parádnou jarnou lyžovačkou na východnom svahu. Na konci sme si pripili chladeným talianskym pivom a kochali sa okolím. Človek je vďačný za každú túru a obzvlášť za to, že sme sa sem vôbec dostali.
Zdroj fotografií: Jan Zahula / www.janzahula.com
Tento internetový obchod ukladá súbory cookie, aby mohol správne fungovať. Používaním našich služieb súhlasíte s ich používaním.