Bikepacking netradične v Bulharsku. Čo nepodceniť a na čo sa tešiť?

Keď mi Honza volal, či nechcem ísť do Bulharska na týždeň so svojím enduro okolo, tak som sa veľmi dlho nerozmýšľal. V zime to tam mám veľmi rád. Dokonca tu organizujeme pod hlavičkou Freeride Compass týždenné skialpové kempy. Tu je teda report z môjho netradičného bikepackingu v Bulharsku.

Čakal nás jeden "aklimatizačný deň" na Banských trailoch po dlhej ceste. 5-dňový prejazd medzi pohorím Pirin, Rila a Rodopy so spaním na horských chatách. A jeden rozlúčkový deň ako pekná rozlúčka s Bulharskom. Aj keď sme išli "naľahko" (bez varenia a spania), tak som venoval značnú časť času domácej príprave . Jednak samotnému plánovaniu prejazdu, tak aj všetkým veciam, ktoré som so sebou bral. Predsa len zabezpečenie v priebehu cesty je nulové a nič proti miestnemu zdravotnému systému, ale okúsiť miestne nemocnice len kvôli tomu, že mi bude chýbať potrebné vybavenie, som naozaj nechcel.

Ako obutie som zvolil zadný plášť Maxxis Minion SS EXO TR v kombinácii s vložkou proti prierazu Tubolite HD. Vpredu som nechal plášť, ktorý mi vyhovuje, a to Maxxis DHR II Max Gripp 2.4.

Už tak veľmi premyslenú kostru plánu predložil Honza. Ja som sa na JBC Revelations zoznámil s Bulharským Riderom Georgem Radevom, ten ma skontaktoval s Pavlom Siderovom, ktorý stavia a stará sa o trailcentrum medzi mestami Velingrad a Varvara, ktoré sme samozrejme na okruhu chceli navštíviť.

Okrem 750ml Lezyne fľaše na bicykel v ráme kolesa som sa na cestu zabalil do desaťlitrovej bežeckej vesty od Montane.

Pre zaujímavosť:

• 2 x 500 ml elastická fľaša na vodu

• vybavenie na údržbu a opravu kolesa:

Silikón spray Brunox

Mazanie na reťaz Shimano PTFE lube

2x malá handra

Elektrikárske zdrhovacie pásky

2 duša Mitas Light

lepenie Lezyne Smart Patch

pumpa Lezyne pocket drive

2x montpáky Schwalbe

60ml tmelu Stans Notubes

Inflátor CO2 FORCE PUFF 2.0 + náhradné knôty

2x lezyne bombičky 25g

náhradné radiace lanko s koncovkou

Multikľúč Lezyne

nôž

Čelovka Petzl Bindi

Manometer Schwalbe Airmax + náhradné batérie

Lieky proti bolesti, črevným problémom, zápalu, alergickej reakcii, paralen

Astmatický inhalátor

Lekáreň - dezinfekciu, dezinfekčné vankúšiky, pevnú textilnú pásku, rukavice, resuscitačnú rúšku, alu fóliu, škrtidlo, obväz

Uterák Sea To Summit Airlite Towel , kúsok mydla na telo a žlčového mydla na prepranie oblečenia

Balzam Squirt barrier balm (ten mi doslova zachránil zadok)

Z náhradného oblečenia som malšatku Cycology , náhradnú vložku, športové tričko s krátkym rukávom, nátelník pod dres, rukavice a Gore-Tex bundu Montane PAC PLUS

Trochu iónového nápoja na horúce dni

Proteínové tyčinky Nutrend a jedlo (preferujem obložené chleby). Pripravené vždy na dva dni, kedy sa budeme pohybovať mimo civilizácie.

Chrániče na kolená G-form Pro Rugged 2

Všetko sa začalo v nedeľu v meste Bansko , kedy sme sa zbalili naľahko a vydali sa miestnym lyžiarskym areálom na horskú chatu Vichren . Prvý nastúpený kilometer pohodovým tempom v starom smrekovo-borovicovom lese nás doviedol až na horskú chatu Vichren. Po krátkom pokochaní sa miestnou 1 300 rokov starou borovicou a výhľadom na Bansko sa vydávame späť na Chatu Banderici, kde si dávame 950g šalát s kozím syrom! Odtiaľ sa vraciame do Banska už iba po miestnych prírodných trailoch, ktoré sú súčasťou areálu. S krátkymi prejazdmi máme v nohách pohodových 40 km a 1 480 m nastúpených . Všetko zakončujeme výborným grilovaným pstruhom vyloveným z miestnych sádok.

Nadchádzajúci deň sa v plnej zbroji vydávame z pohoria Pirin smerom k protiľahlému pohoriu Rila . Po 30 km prichádzame do prvého mestečka. V pláne bola zastávka na kávu v rybej reštaurácii, odkiaľ nás čakalo už len stúpanie až na chatu Granchar. Cestou som zazrel skalnaté hrebene, ktoré sa týčili nad mestom. Nemal som hlad ani chuť na miestnu kávu, a tak som sa ich následne vydal pokúsiť zísť. Po strastiplnej ceste tŕním sme dorazili na vrchol a zišli si dva tieto hrebene . Úplne uvarení teplom sme sa zastavili v reštaurácii pre veci a vydali sa smer chata Granchar. Po 20km dlhej stúpaní sa nám začali otvárať prvé výhľady . Nie na dlho. S dažďom a 2 vertikálnymi kilometrami prichádzame na chatu Granchar, kde sa umývame v potoku a trávime dnešnú noc.

V noci som nemohol spať a tak som začal deň prekrásnym východom slnka. Raňajkám miestnu klasickú dobrotu obaľovaný chlieb vo vajíčku s marmeládou a balkánskym syrom a vyrážame úbočím Rily až do pohoria Rodopy. Celý deň sa cesta kľukatí a ponúka dych vyrážajúce výhľady do údolia. Nakoniec nás čaká 8 km dlhý flow-trail, kde sme klesli 900 metrov . Deň zakončujeme teplou sprchou a obrovskou pizzou v meste Velingrad.

Cez už spomínaného Pavla Siderova a miestnu vlakovú spoločnosť sa mi podarilo dohovoriť pripojenie vagónu určeného na prepravu bicyklov . Ten je vo fáze testovania a ešte nikdy nebol oficiálne pripojený pre pasažierov. Preto sme museli vysvetliť strojvodcovi, ako sa kolesá vešia na háky a zase dávajú dole. Po drobnej slovnej prestrelke si to šinieme smer Varvara . Každého nás vyšiel lístok na 58 korún av 6:40 ráno sme sa vydali úzkokoľajkou do mesta Varvara. O 7:30 nás prekvapilo 30 stupňové horúco , ktoré už sa len stupňovalo. Z toho dôvodu sme boli nútení vynechať miestny vyhlásený trail. Predstava, že s neistotou doplnenia vody nastúpime ďalších 700 výškových metrov v tejto horúčave, je prakticky nepredstaviteľná. Aj napriek tomu sme na necelých 18km nastúpali 1 300 metrov. Po výdatnom 6km dlhom hrebeňovom traile do údolia nás čakal posledný výšvih v úmornej horúčave a zjazd späť do Velingradu. 38 km / 1 690 vert. metrov .

Posledné dva dni prejazdu nás čakalo krásne bikovanie cez opustené Rodopy . Krásne borovicové lesy striedali pláne s vysokou trávou, kde sa občas pásli kravy a divoké kone. Celú dobu sme sa pohybovali po hrebeni pohoria. Krátke úderné kopce striedali rovnaké zjazdy a stále dookola. Na konci prvého dňa nás čakalo viac ako milé prekvapenie. Uprostred doslova ničoho sa zjavil prekrásny Guest house so záhradkou , čistými európskymi záchodmi a strašne milým pánom domácim. Ten sa o nás so svojou pani staral viac ako kráľovsky, takže na druhý deň, keď nám priniesol misku malín zo svojej záhradky ako pozornosť, sa nám nechcelo ani odísť. Nadchádzajúci deň bol za podobného rázu. Potom to už len doťuknúť späť do Banska a bolo vymaľované.

Večer sme vypočítavali, o koľko hodín musíme následný deň vyjsť, aby sme dorazili s predstihom na otváračku Srbsko – Maďarského hraničného priechodu. Po zistení, že mám ešte jeden voľný deň predo mnou som neváhal a zaobstaral permici do miestneho lyžiarskeho strediska. Bulharský enduro rider s príznačným menom Ivan Kolev mi poradil miestne traily . Ivan sa mimochodom zúčastňuje aj Enduro svetovej série a pozná sa s pár chlapcami z Čiech. Tento deň bola pekná čerešnička za už tak vydareným výletom.

Súčtom 345 km / 8 700m nastúpené . (nepočítam posledný deň na lanovke)

A tu už sľubované video:

Koho Kuba inšpiroval a chcel by niečo podobné podniknúť, neváhajte sa ozvať pre viac tipov na cestu.