Za prvým snehom do Talianskeho Livigna

Za oknami je sychravo a šedivé dni sa stále predlžujú. Tenisky sú už permanentne od blata a prsty sú prelezené. Túžba po snehu rastie čoraz viac. V posilňovni už ma to nebaví a keď na stene rozsypem maglajs, tak si predstavujem, že je to čerstvo padnutý sneh.

Zrazu je to tu. V Alpách začína snežiť. Mohutný príval snehových zrážok vo mne vyvoláva túžbu vyjsť konečne za snehom. Naskytá sa mi možnosť vyjsť na 4 dni do Talianskeho Livigna, kde sa pripravuje moja mladšia sestra na nadchádzajúcu sezónu. Vyrážame vo štvrtok dopoludnia a do Livigna prichádzame ľahko pred deviatou večer.

Natešenosťou nemôžem spať a nadchádzajúci deň vyrážam o 7. ráno na obhliadku terénu. Prvú hodinu a pol som si hovoril, že som si asi nemal brať freeridový set lyží. Jazyk som mal až na veste a nohy ako v betóne. Než som stihol dobyť prvý vrchol, počasie sa pokazilo a tak som sa v 2950 mnm otočil na podpätku a zahájil prvý zostup. Asi si dokážete predstaviť, ako dobre som si pri prvých oblúčikoch pripadal. Postupne som si zase začal zvykať na tie čertovské dosky a vybavený som si po obede začal hľadať cestu lesom späť na ubytovanie.

Druhý deň bol znova v znamení hustých zrážok a pomerne rapídneho otepľovania. Cez zasnežený bikepark som si prešľapával cestu až na horný okraj lesa. Cestou som prekračoval potok, ktorý sa proti smeru toku krásne zarezával stále viac a viac do svahu. Ako som tak postupoval po okraji vyššie, čím ďalej tým viac sa mi páčili vankúše snehu, ktoré ležali na pňoch, kameňoch a padlých stromoch. Vyšiel som nad úroveň lesného pásma, kde sa ženili všetci čerti. Preto som zbalil pásy a vrátil sa späť medzi stromami, kde som sa chvíľu hral. Po chvíli som znova vošiel do miest, kadiaľ som stúpal nahor. Nakoniec to dopadlo tak, že som ďalšie dve hodiny strávil vymýšľaním všelijakých možností, ako schádzať jeden vankúš za druhým. Pri návrate do údolia už pršalo a sneh bol veľmi prevlhnutý.

Tretí deň sme pri siedmich stupňoch nad nulou vyrazili s kamarátom Karlom na vyhliadkový výlet na protiľahlý kopec. S Karlom som sa stretol večer predošlého dňa na bežkách úplne náhodou. Bolo to príjemné stretnutie, ktoré vyústilo do spoločného výletu. Sneh sa nám lepil na pásy, ale konečne nesnežilo a tak sme si mohli pozrieť mesto z vrchu. Zostup sme zakončili jazdou po uvalcovanej topiacej zjazdovčičke, ktorá končila hneď za hlavnou triedou mesta.

Na posledný deň hlásili konečne modrú oblohu. Privstal som si as čelovkou som vyrazil v ústrety východu slnka a krásnym výhľadom. No uznajte sami, nebola to paráda? Cestou dole som našiel zvyšky prašanu pod ľahkou krustou, naviateho snehu. Našťastie širšie lyže sa krustou pekne predierali a tak som si mohol užiť posledný zjazd tohto výletu.

CHCEM SKÚSIŤ SKIALPY