Report z najdlhšieho triatlonu v Európe ULTRA CZECH 515 očami Martina Vinaře

Kedysi mi jeden kamarát povedal, že beh začína maratónom, veľmi som mu neveril, dokedy som skúsil svoje prvé ultra – 63 km Mácháč run fest. Mal pravdu, blaženosť v srdci prebila všetku bolesť nôh. Dodnes spomínam ako som musel chodiť zo schodov pospiatky. Rovnako ako v triatlone ďalším levelom half Iron Man, bol Iron Man a to hneď v extrémnych podaniach ako Winterman, Austria eXtreme triatlon či Swedeman. Spomenul som si na tieto slová, keď prišla ponuka od Toma Racka na Ultra Czech 515. Neváhal som a odpoveď znela: prečo nie. V sezóne sa aj napriek počiatočným zdravotným problémom celkom darilo, nanečisto som si vyskúšal aj beh 100 km, ktorý som si usporiadal v rámci projektu „jablonec v pohybe“ zhruba mesiac pred Ultra. Bohužiaľ si stovkový výbeh vybral svoju daň a ja som laboroval s na jar zranenou nohou. Preto som všetko úsilie venoval rehabilitácii, odpočinku a ľahkým tréningom.

Štvrtok

Po práci som vyrazil smer Račice, bohužiaľ v Mělníku môj „Camper One“ začal štrajkovať a prestal radiť. Nezostalo nič iné ako zavolať odťahovku a pretekársky víkend začať hneď prvou premiérou - cestou na preteky na odťahu :-). Breafing, registrácia veľa známych vrátane teraz už ultra woman Alči Vrátnej. Super ľudí, super atmosféra a nový známy bro duo Adam a Kuba Atarsiu.

Piatok

Raňajky - vločky s desiatami a začať sa obliekať do neoprénu Blueseventy Helix thermal - zaplať pánboh za silnú "gumu" :-). Vedel som, že pokiaľ sa mi podarí „uplácať“ vodu bude to ok. Niekoľko rád od Petra Vabrouška, plávaj v pokoji, extrémne neponáhľaj, je to dlhé. Mal pravdu. 10 km som v živote neuplával a popravde v poslednej dobe som plávanie veľmi nedal. Počítal som, že polezu z vody za 4 hod, čo by bolo OK, v duchu som myslel aj na 3:45 ... Všetko bolo ale inak. Štart, plávame, všetko krásne pocitovo ubieha, míňam ceduľu 1250m a hovorím si v duchu „ty jo myslel som, že už som ďalej“, až 750m a až za ďalších 250 m zisťujem: „je ono sa to načíta“. Na prvej otočke na 2 km mám dosť humoru, aj napriek tomu, že trochu kľučkujem. Nejako mi chýba tá čiara na dne, zdvihnutím double V zdravím tie čo stáli na brehu so slovami „Punk's not dead“ a začínam búchať ďalšie metre. Späť sa pláva krásne, nerobím si hlavu z poradia, hlavné je to podplácať. 6 km a zastavujem na občerstvenie, stále som pri humore. Na sedmičke prišiel zlom, ako by to neplávalo, začína mi byť chladno a bolí ma bedrá. Napokon obrátka a posledný bazén. Musím urobiť dva, tri kotrmelce vo vode aby som zrovnal chrbát. Plávam, ale vôbec to neubieha, začína fúkať, vlny, do toho chrbát. Vyliezam na pontón za pomoci mojej ženy a dobrovoľníkov. Musím sa pretiahnuť. Chrbát bolí, nemôžem si stúpnuť a hore leziem po štyroch. Čas kúpeľa bol celkom za 4h 50min.

Depo. Vyzliekačka neoprénu, teplá polievka. A konečne kolo. Paráda 5-tich km okruh 29 kôl, to je presne pre mňa. Šliapem tak, ako som si nastavil cieľ okolo 210W. Pravidelne každý okruh pijem, každé dva jem... Ja vlastne stále len jedol. Posledných pár kôl mi ťažknú nohy, znižujem kadanciu a držím watty. Dokonca mi nevadí ani protivný protivietor. Cieľom prechádzam na 13. mieste s priemerom 211 Wattu NP, no nič moc, myslel som si, že budem lepšie po predvedenom výkone na bicykli, ale strata z plávania bola naozaj veľká, aspoň som sa priblížil. Večera vďaka - Eat me box, masáž chrbta, regeneračné nohavice v aute a spánok.

Deň druhý. Ráno zamračená obloha. Štart v desaťsekundových intervaloch. Predstavu som mal, ako musím ísť rýchlo. Šlial som do pedálov s rovnakou taktikou ako deň predtým. Na 120 km som zastavil v depe av kľude sa najedol, cestoviny s Grankom. Vydal som sa späť krúžiť. Držím tempo a predbieham o kolo jedného po druhom, ide sa mi super a hlavne sťahujem. Za celé kolo ma predbehol len Peter a to strojovým tempom, Mário a skvele idúci Jirka Šlégl. Držím si štvrté miesto, o to väčšie prekvapenie bolo, keď sa v cieli predo mnou objavil Ondra Teplý, ktorého som dvakrát predbehol. No nič. 5. miesto 209 Wattu NP, masáž chrbta, regeneračné nohavice, večera, nutný nákup v Lidli - vďaka Tome, teda Markét za odvoz a spánok.

Nedeľa. Som trochu boľavý, hlavne v určitých partiách, ťažko sa mi chodilo, ale všetko vyriešila vazelína, asi tona vazelíny ... krásne to kĺzalo. Hromadný štart. Čelo závodu sa odtrhlo v tempe okolo 5 min/km. Tak to nie je. V duchu aj reáli držím tempo 5:10-5:25, záleží na vetre. Nenechávam sa zvyknúť, spomínam na skúšobné „kilo“ okolo priehrad. Občerstvovačky prechádzam, pijem a jem. Po prvom kole ale musím na onú miestnosť, ráno som to bohužiaľ nestihol. Počas dvoch kôl dobieham prvú skupinku. Petra nepočítam, ten beží na svätiak tempom pod 5 a to viem, že nemá zmysel naháňať. Bežím si svoje tempo, krásne, ľahko na 135 tepov, jednoducho paráda.

Občerstvujem sa chipsy, banány, hrozienkami a hroznovým vínom, čo bola chyba. Asi na 63 km na občerstvovačke mám ľahkú smrť. Napijem sa a všetko ide von, nejako ma to netrápi na rozdiel od mojej ženy, ktorá v tom čase už so mnou krúži na bicykli. Skoro 5 km trápenia, chôdza strieda paródiu na beh. Našťastie ma o pár km dobieha Jana zo štafety SimplyGiga a pekne ma rozbehla, začíname na tempe 6 min/km a trošičku zrýchľujeme. Nakoniec posledné 5 km zabehnutých v tempe 4:45 -5:15 svedčia o tom, že to šlo. Cieľ a som šťastný, v dennom poradí obsadzujem 4.miesto. Za Máriom, ktorý bežal ako boh s časom sub 7:00 a Petrom, ktorý si nadelil svetový rekord, Ondrom Teplým, pred ktorým smekám, predbehol som ho na 35 km potom sme sa chvíľu ťahali, nakoniec som mu utiekol. Potom sa okolo mňa v závese Vabra prehnal akoby som bežal v protismere...

Cieľ. Bežecký čas 7:37 h, celkový čas 7:50. Cyklistika a beh ma vystrelili na šieste miesto celkovo. Čo dodať? Krásny, masochistický, nádherný, unikátny, boží, jednoducho ultra zážitok. Postupom mi dochádza, že partia, čo sa tu zišla je naozaj ULTRAMAN a ULTRAWOMAN. Rovnako ako márvelovskí hrdinovia aj my sme závislí, nie na kryptonitoch, ale na kilometroch. Utrpenie, bolesť, zdolanie samo seba. To je naša droga – náš kryptonit.

Chcel by som všetkým veľmi poďakovať za skvelú a nezištnú prácu, ktorú odviedol kamarát a filantrotop Tomáš Slavata, rovnako ako časomiera a Adam s Jakubom. Veľkou mierou sa o celkovú pohodu zaslúžili všetci supporti, ktorí robili báječnú atmosféru. Poďakovanie patrí aj mojej žene, za neuveriteľnú podporu.

Pred Ultra Czech 515 som sa ešte zúčastnil nadačného behu do vrchu UP HILL RUN. Bežal som ako vo dvojici tak aj v „štvorke“. Dobrú vodu hore po zjazdovke som zdolal za 1:43 min. Tento beh bol hlavne o pomoci chorým, ktorí majú problémy s pohybovým aparátom, som rád, že som bežal a verím, že sa to stane tradíciou. Chcel by som poďakovať aj partnerom za podporu a za možnosť žiť a realizovať svoj sen.

Vďaka Vám Martin

Sleduj Martina na Facebooku a Instagrame !