Lavínový kurz v Krkonošiach s Honzou Zahulou

No a teraz k samotnému lavínovému kurzu. Keďže sme sa zišli partia kamarátov, tak sme si Honzu zabrali sami pre seba . Zišlo sa nás osem a kurz sme robili na horskej chate Výrovka . Takže v piatok pobaliť, rýchly presun do Pece po Snežku a pekne po svojich so všetkým potrebným vybavením, ktoré sa našťastie na dva dni vošlo do batohu, hore na Výrovku. Našťastie nám pár dní pred víkendom trochu nasnežilo a teploty klesli , tak sme pásy nasadili pomerne skoro, za hranicou Pece.

Na Výrovke ubytovať, sadnú k stolu a pri pive začíname riešiť, čo vlastne vieme a nevieme o lavínach . Honza nám povedal úvod do toho najdôležitejšieho ohľadom bezpečnosti na svahu a povedal plán na ďalší deň. Večer potom pokračoval diskusiou na všetky možné aj nemožné témy.

Vieš s lavínovým vyhľadávačom?

V sobotu ráno bohaté raňajky, posilniť sa, pretože bohužiaľ alebo našťastie (ako každý chce), vyšla predpoveď a vonku viditeľnosť na 20 m, vietor fúkal ako o závod, takže vločky pekne štípali . No tréningové podmienky ideálne . Pred chatou kontrola "svorky" a zapnutých "pípákov" a ideme trénovať. Vyšli sme kus od chaty a začalo bezpečnostné školenie. V prvom rade práce s vyhľadávačom , nie je na čo čakať ... Honza vykopal dieru, svoj vyhľadávač s dôverou toho, že ho ešte niekedy uvidí, do nej hádže a dieru zase zakopáva... Zavelí, nech všetci prepnú z vysielania na hľadanie a my skoro ako hľadači pokladov pozeráme do svojich „pípákov“ ako ďaleko je ten Honzov, a kde by sme ho mali „nasondovať“. , čo im škatuľky ukazujú za hodnoty, takže dávame dole sondy z batohov a bodáme do snehu , ako čuduje: „Mám niečo tvrdý…“ niekto vykríkol a po niekoľkých pokusoch sa uznalo, že môžeme začať kopať… traja hraboši rýchlo vyhádžu sneh a Honza sa opäť zistil sa svojím „pípákom“…dobre, prvá tréningová fáza za nami.

foto: Jan Zahula

Druhá fáza s názvom: Kto vydrží dlhšie pod snehom … sekunda koruna. No korunu nedostal nikto. Zložili sme jednu prevej na prvého dobrovoľníka, ktorý držal v ruke sondu, aby nám dal znamenie, až to bude nepríjemné ... 50 cm naňho padlo, trochu sa to zadusalo a sonda sa začala klopať, takže zase rýchlo von. Všetci sme si toto vyskúšali a zhodli sa, že nechceme určite nikto skončiť pod lavínou , príjemné to zaiste nie je, a to sme si to teraz len simulovali a bolo okolo zakopaného sedem statočných. Pod snehom sme boli každý cca 30 sekúnd a stačilo . Počas tejto fázy sme si vyskúšali pichať pod snehom aj do človeka, toho zakopaného, aby sme vedeli, ako sa chová sonda, keď by sme v pravej lavíne narazili na telo.

foto: Jan Zahula

Prišla tretia fáza sobotného dopoludnia . Jedna skupina do hmly a druhá jej ide zakopať batoh s vyhľadávačom. Húknutie do hmly, kde nič nebolo vidieť a skupina hľadačov s „pípákom“ v ruke vyráža. Miesto snáď našli, vyťahujú sondy a začína hľadanie batohu sondami. Nabodnuté a ide sa kopať ... štyri minúty tridsať v tréningových podmienkach a prašane od rozbehnutia skupiny po vybratí batohu. V reálnych podmienkach by bol čas zaiste dlhší, tvrdší sneh, iná orientácia v teréne a hlavne stres ... to nás snáď nestretne (klep, klep na zuby). Prehodenie skupín, čas podobný, batoh tiež prežil a svištíme späť na chatu.

Nasledoval obed, počas ktorého sme si povedali, čo ktorá skupina počas hľadania batohu nerobila ideálne a mohla si nabudúce dať pozor. Chvíle vydýchnuť, všetci sme vyfúkaní po dvoch hodinách, čo sme boli vonku. O druhej hodine sa stretávame opäť pri stole a zasadáme k počítaču, kde začína školenie na tému: Ako plánovať túru … sklon kopca, počasie, štruktúra snehu atď. Zaiste je mnoho aspektov, na ktoré si každý musí dať pozor a Honza zdôrazňuje jeden za druhým. . Kde a ako na čo pozerať vieme, takže znova výbavu na chrbát a ideme von.

Popoludňajší blok sa konal na tréningovom mieste s hľadaním „pípákov“ zakopaných pod snehom neďaleko chaty. Vopred schované „pípáky“ máme nájsť, vysondovať a kopať našťastie nemusíme . Počasie nám bohužiaľ nepraje a fúka snáď dvakrát toľko, čo dopoludnia. K tomu sa jedno zariadenie rozbilo, takže sa nedá vyhľadávačom dohľadať. Po hodine pri pol tréningu a vystriedaní všetkých účastníkov musia všetky tréningové „pípáky“ zo snehu von, nech môžeme vonkajšiu aktivitu zabaliť. Traja sme našli, štvrtý, ktorý hneval, nešiel nájsť. Takže ďalšia tréningová činnosť: rojnice . Všetci zoradení vedľa seba a bodáme sondami do snehu 10 cm vedľa seba, kúsok po kúsku. Po 5 m chôdze v rojnici nám našťastie skupina iného kurzu povie, kam posledný „pípák“ zakopali. Potom už sme „pípák“ našli pomerne rýchlo. Táto situácia nám veľmi názorne ukázala, že človek v lavíne bez vyhľadávača je prakticky nedohľadateľný , pokiaľ mu niečo nepozerá na povrh snehu. Všetky nás to utvrdzuje, že lavínová výbava je určite nevyhnutnou súčasťou každej výpravy.

foto: Jan Zahula

Večer prebehol opäť pri pive as plnými pupkami po večeri, von našťastie už nemusíme a len debatujeme, ako v ten deň vlastne prebehol.

Čo nám lavínový kurz dal?

Nedeľa začala v teple ukážkou, čo náš horský vodca nosí v batohu viac-menej na každú cestu a pre nás veľká inšpirácia, že nám niečo chýba a niečo máme navyše... na budúci výlet vylepšíme. Zabaliť saky paky a ideme von kopať lavínovú sondu, o ktorej sme sa bavili ešte na chate. Teóriu sme zmäkli ráno hneď po raňajkách, tak teraz opäť skúška v praxi . Počasie už pokojnejšie, našli sme si placiek, kde to pôjde a ideme kopať ... no Honza ide kopať, aby nám to ukázal všetkým správne. Rozoberie pre nás všetky vrstvy, urobí snehové testy, aby sme sami vedeli až budeme v Alpách, ako sa pozrieť lepšie na svah a sneh na ňom . Posledná časť kurzu je za nami a teraz hurá na zjazd do Pece. Víkend utiekol ako voda a bolo to super.

Na skialpoch už nejakú chvíľu chodíme, trúfnem si povedať, že väčšina našich ciest bola zaiste bezpečná a úplne bez rizika. Čo ale teraz všetci zo skupiny vieme, že všetky cesty bezpečné neboli, a že sme mali byť viac obozretní a možno sme mali viac šťastia ako rozumu. Zásadná vec, ktorá sa k lavínam musí povedať je, že si za lavínu jedinec na kopci niekedy nemôže ani sám . Lavína sa môže utrnúť nad našou cestou a prejsť nás, pretože tam niekto šiel a odtrhol to a my nevedeli, že tam je. Alebo za to môže počasie a snehová podmienka, ktorá odtrhla kus snehu niekde, kde sme vlastne ani neboli.

Či to je tak či inak, je určite dobré potrénovať prácu s vyhľadávačom , sondou a lopatou , pretože nikdy neviete, čo vás môže v horách stretnúť a je lepšie byť pripravený. Napríklad práve vy svojou znalosťou princípov záchrany z lavíny niekomu pomôžete. Či ste si istí alebo nie, tak lavínový kurz môžeme jedine odporučiť a ideálne s Honzou Zahulou . Ak sa teda chcete zdokonaliť, tak sa mu ozvite, rád vás aj vašich kamarátov prevedie kurzom a otestuje vaše schopnosti v prípade nehody a zrážky s lavínou.